Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
AT THE GATES sa v prvej polovici 90. rokov vypracovali z lokálnej partie kamarátov hobľujúcich v skúšobni na predmestí Göteborgu na kapelu chodiacu americké turné a vydávajúcu na známej zahraničnej značke. To by ešte nebolo nič výnimočné. Kapelu však potom stihol vangoghovský osud. Po rozpade sa stala kultovou, priznal sa im štatút vynálezcov špecifického „göteborského“ zvuku a o pár rokov neskôr ich posledný album „Slaughter Of The Soul“ ovplyvnil ďalšiu generáciu na pomedzí metalovej a hardcorovej hudby. To už je pár dobrých dôvodov na to, aby sa 11 rokov po rozpade dali na rok zase dokopy kvôli reunion turné, a aj na to, aby o dva roky neskôr vznikol vyčerpávajúci zberateľský predmet pre všetkých fanúšikov, ktorým účasť na koncerte nie celkom stačila. Trojdiskové DVD „The Flames Of The End“ má vyše 5 hodín, obsahuje koncert z roku 2008, ďalšie živé materiály vrátane tých historických, zachránených z VHS archívov a navyše dlhočizný dokument o histórií kapely. Celkom slušný sumár na kapelu, ktorá sa pri písaní deathmetalovej histórie považovala podľa vlastných slov za celkom priemernú.
Autorom dvojhodinového (!) dokumentu o kapele je sám jej gitarista a zakladajúci člen Anders Bjorler a už od začiatku vidno, že toto troj-DVD bude skôr zberateľskou záležitosťou pre tých najvernejších fanúšikov. Bjorler si s dramaturgiou príliš hlavu nerobí, skrátka podáva archívne zábery, rozhovory s členmi kapely a členmi okolitých spriaznených kapiel postupne chronologicky podľa obdobia, ktorého sa týkajú. Niektoré časti sú zaujímavé veľmi, iné, ktorým chýba odstup a pohľad zvonka, ani príliš nie. Pridanou hodnotou sú však dve veci: jednak okrem histórie AT THE GATES nahliadneme aj do histórie celého göteborského deathmetalového hnutia, a navyše je fascinujúce zistiť, že podmienky, z ktorých kapela vzišla, aby dobyla svet, boli absolútne identické s tými, ktoré vždy mali a aj majú kapely pôsobiace u nás. Skrátka rovnaká zapľuvaná, vajčákmi obložená skúšobňa, plná dostupnej aparatúry; rovnaké koncerty po švédskych obdobách kulturákov a undergroundových klubov a rovnaká hŕstka nadšencov, z ktorých nikto nie je prehnaný génius ani vizionár, no ktorým nechýba zápal a nadšenie, aby potiahli kapelu cez všetky zlé rozhodnutia a chyby na miesto, kde po úvodnom riffe skladby „Slaughter Of The Soul“ zakričia extatické „Go!“ desiatky tisíc hrdiel.
To už sme na druhom disku, ktorý prináša vystúpenie vyslúžilej kapely z roku 2008 vo Wackene. Opäť treba byť trochu zažranejším fanúšikom, aby vás vystúpenie bavilo od úplného začiatku do úplného konca. Prečo? Playlist je skutočne starostlivo historický a venuje sa všetkým albumom (vrátane EP „Gardens Of Grief“, z ktorého zaznie oldschoolová „All Life Ends“), medzi ktorými je však podstatný štýlový rozdiel. A podobne ako napríklad na poslednom DVD TYPE O NEGATIVE atmosfére trochu uberá fakt, že sme na festivale. Scéna je mierne neosobná, publikum je príliš veľké a príliš plné zvedavcov, pre ktorých účasť AT THE GATES zjavne nebola tou najpodstatnejšou motiváciou ísť na festival. Čo sa však výkonu kapely týka, je priam bezchybný. Zvukovo výborne dokončený záznam zahrala kapela s veľkým prehľadom, a keby Adrian Erlandsson nemal dlhé vlasy a vizáž prezrádzajúcu minulosť s CRADLE OF FILTH, respektíve keby Tomas Lindberg neprešiel presne opačnou premenou, nepovedali by ste, že títo chlapíci posledné roky robili vlastne čosi úplne iné.
Posledný disk je už len doplnkový, v jednoduchom menu si môžete pozrieť niekoľkoskladbové úryvky z koncertov, od najstaršieho zo švédskej Eskilstuny z roku 1991, až po tie z turné spred dvoch rokov. Opäť podľa modelu „čo máme, to dáme“. Pri niektorých záznamoch, najmä tých nižšej kvality, z dávnej minulosti a z tých najortodoxnejších miest si človek opäť nemôže nespomenúť na koncerty, akých sme aj v našich končinách zažili kvantá a ktoré vyzerali na vlas rovnako... až na kapelu na pódiu.
„The Flames Of The End“ je výhradne zberateľská záležitosť. Pre iných než veľkých fanúšikov kapely jeho kúpa prakticky nemá význam. Ak však patríte medzi tých, ktorí tvorbu AT THE GATES poznajú od A po Z a adekvátne ju aj žerú, takáto DVD kronika je absolútny „must have“.
Ďalšia z vyčerpávajúcich DVD kroník pre tých najzapálenejších fanúšikov, ktorá si s dramaturgiou veľkú hlavu nerobí. Pamiatka na jednu z najlepších metalových kapiel histórie!
1. Intro
2. Slaughter Of The Soul
3. Cold
4. Terminal Spirit Disease
[video] 5. Raped By The Light Of Christ
6. Under A Serpent Sun
7. Windows
8. World Of Lies
9. The Burning Darkness
10. The Swarm
11. Forever Blind
12. Nausea
13. The Beautiful Wound
14. Unto Others
15. All Life Ends
16. Need
17. Blinded By Fear
18. Suicide Nation
19. Kingdom Gone
20. + biografický filmový dokument "Under A Serpent Sun"
21. + archívne live klipy
22. + hudobné videoklipy
23. + zábery z backstage
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.